Alžírsko je nebezpečná krajina, neradno chodiť von, najistejšie je ostať v hoteli. Ako sa ale dá ostať v hoteli, keď ste niekde po prvý krát? Ako môžem stráviť deň zatvorená v izbe, keď vôbec nepoznám okolie, v ktorom sa nachádzam? To nedáva žiadny zmysel! To je ako byť odtrhnutý od reality. Možno podobný pocit, ako keď sa v krásny slnečný deň zavriete do skleníkového nákupného strediska a celé to vonkajšie dobrodružstvo vám unikne.
Našťastie som v to májové ráno nebola jediná s túžbou spoznať hlavné mesto Alžírska – rovnomenný Alžír. Zozbierali sme sa štyri kolegyne: Slovenka, Portugalčanka, Španielka a tak trochu naša miestna spojka – Tunisanka.
Berieme si taxíka spred hotela a vyrážame do centra. Zastavujeme na vstupnom námestí. Všade vidno iba mužov. V skupinách posedávajúcich a fajčiacich miestnych mužov. Čo robia celé dni? Kšeftujú. Napríklad zamieňajú peniaze. Z ruky do ruky samozrejme, bez potvrdeniek či oficialít. I keď sa na tom istom námestí nachádza aj niekoľko skupín policajtov, tí nezasahujú. Celému dianiu sa len nečinne prizerajú.
Je krásny slnečný deň a my sa chceme prejsť centrom Alžíra. Policajná hliadka nás však zastavuje, že akýkoľvek pohyb po meste je na naše vlastné riziko a že by nám voľnú prechádzku po meste moc neodporúčali. My však ich rady akosi neberieme vážne a napriek výstrahám sa vyberáme do centra nebezpečného Alžíra.
A ostávame nanajvýš prekvapené. Alžír je nádherný. Je to taká malá Francúzska riviéra. Trošku ošarpanejšia a zanedbanejšia verzia Côte d´Azur. Niet sa čo diviť, veď Alžírsko bolo viac než jedno storočie francúzskou kolóniou. Krásna francúzska architektúra, ktorá píše poéziu. Biele vznešené budovy s čiernymi tepanými balkónmi, ktoré so štipkou predstavivosti vyzerajú ako čierna čipka na bielej pokožke. Nečakala by som, že Alžírsko, ktoré je prevažne islamskou krajinou, bude pôsobiť tak „európsky“. Celkom sa líši od susedného Maroka, ktoré má typický „arabský“ ráz.
Pomalým tempom sa bez ujmy dostávame von z centra a presúvame sa k alžírskemu pobrežiu. Stovky prímorských víl a domčekov vsadených do pobrežných skál vytvárajú pozoruhodnú panorámu. Charakter miesta sa výrazne mení a jasne napovedá, že ste sa ocitli na mediteránskom pobreží. Nie príliš horúca klíma, pofukujúci vetrík a teplé farby pobrežných obydlí nasýtené zapadajúcim slnkom pôsobia pohodovo a láskyplne.
Jednou z hlavnou atrakcií v Alžíri je katedrála „Notre Dame d´Afrique“. Týčiac sa na útese vo výške 124 metrov nad Alžírskym zálivom je táto katolícka bazilika svojím spôsobom jedinečná pre moslimskú krajinu. Nápis v jej apside hovorí: „Notre Dame d´Afrique priez pour nous et pour les Musulmans“ („Naša dáma Afriky modli sa za nás a za moslimov.“). Odkaz náboženskej tolerancie je prítomný aj v architektúre katedrály. Neo-byzantská stavba s kupolovitými vežičkami je zmiešaninou tradičného katolíckeho kostola a islamskej mešity.
Alžírsko si viem predstaviť, ako ideálnu dovolenkovú destináciu s príjemnou stredozemskou klímou. Tak trochu „arabsko-exotická“ a predsa ešte stále „európsky pôsobiaca“ krajina, by mohla byť turistickou oázou pre Európanov hľadajúcich oddych niekde v blízkosti starého kontinentu bez vyčerpávajúcich dlhých letov a náročných časových posunov.
