Bola som v dome nositeľa Nobelovej ceny za mier

Autor: Kristína Gírethová | 1.11.2014 o 0:28 | (upravené 1.11.2014 o 13:27) Karma článku: 3,89 | Prečítané:  963x

Južná Afrika láka turistov predovšetkým svojími prírodnými rezerváciami, kde možno vidieť žirafy, slony, zebry, nosorožcov i levy. A to nie spoza klietky. Môžete si tieto zvieratá pozrieť z bezprostrednej blízkosti na voľneotvorenom priestranstve. Pri levoch ste samozrejme bezpečne zatvorení v aute, no s ostatnými zvieratami sa môžete stretnúť aj sediac v konských sedlách. Tentokrát ma však zaujímala skôr každodenná realita Johannesburgu. Chcela som vedieť, ako sa vlastne v tomto meste žije. Ako vyzerajú bežné ulice v centre mesta.

Johannesburg sa nachádza na kopci v nadmorskej výške vyše 1700 m n. m.. Panoráma Johannesburgu je spleť opustených mrakodrapov. Je to akosi zvláštne prázdny pohľad. Moje pocity perfektne vystihol náš sprievodca, keď povedal, že mesto má prezývku aj „Ghost City“ – „Mesto duchov“. Uličky medzi výškovými budovami zívajú prázdnostou, ošarpané obchody sú pozatvárané, iba sem tam sa na ulici objaví veľká černoška nesúca na hlave obrovskú tašku, v ktorej sú napchaté plyšové deky na zahriatie v týchto ešte stále celkom chladných jarných juhoafrických dňoch. Vraj sa takéto produkty nakúpia vo väčších množstvách tu v centre a potom sa na predmestiach kusovo ďalej rozpredávajú – informuje nás sprievodca.

Južne od obchodného centra Johannesburgu sa nachádza Soweto. Prichádzajúc zo severu, kde vidíte luxusné vily oplotené vysokými ostnatými plotmi; prechádzajúc komerčným centrom mesta, kde zaisto strašia duchovia; smerujúc na juh popri zlatých, platinových a diamantových baniach, ktorých výťažky predstavujú hlavný príjem krajiny; vezúc sa i popri štadióne Soccer City, ktorý svojím učapeným okrúhlym tvarom pripomína tekvičku (netreba pripomínať, že práve tento obrovský štadión s kapacitou takmer 100,000 ľudí bol dejiskom Majstrovstiev sveta vo futbale 2010, na ktorom Slovensko neočakávane zabodovalo a prebojovalo sa až do osemfinále!); sa zrazu ocitnete vo vyše miliónovom meste v meste – Sowete.

Akoby mal Johannesburg na severe hlavu, na juhu nohy a v strede netráviaci žalúdok. Geograficky oddelené časti veľkomesta akoby nemali dokopy nič spoločné.

Soweto sa rozprestiera na ploche 200 km2  a je plné veľmi jednoduchých až primitívnych obydlí. V mnohých častiach Soweta sa žije bez elektriny, či toalety. Voda sa tu čerpá zo spoločných čerpadiel. Trošku mi to pripomína stanovačku v Senci so starými rodičmi, keď sme si chodievali umyť zuby do spoločných umyvární a v stanoch sme večer svietili baterkami. Chodníky sú červené, bez dlažby, len ušlapaná oranžová africká pôda. Pri ceste sa predávajú kozy na mlieko a na mäso. Soweto pôsobí veľmi pokojne a relatívne usporiadane. Napriek tomu sa turistom neodporúča vystúpiť z auta a poprechádzať sa po jeho uliciach. V pohľadoch miestnych ľudí akoby cítiť chladnú výčitku.

Situáciu černošskej populácie v Juhoafrickej republike desaťročia zhoršovala politika apartheidu alebo tiež politika rasovej segregácie. V rotunde na Walter Sisulu námestí si môžete prečítať Chartu slobody z roku 1955 vytesanú do kamenných tabúľ, ktorá bola vyjadrením nespokojnosti utláčaného černošského obyvateľstva. Hovorí okrem iného aj o tom, že nikto nesmie byť uväznený bez spravodlivého súdneho procesu; alebo že súkromie obydlia musí byť chránené zákonom od policajných prepadov; že negramotnosť medzi dospelými musí byť ukončená hromadným štátnym vzdelávacím plánom; dokonca aj že oddych, zábava a rekreácia musia byť právom všetkých. Čítate tú chartu a začína sa vám jasnejšie rysovať, čo asi v praxi znamená byť ako človek pozbavený občianskych práv.

K spísaniu Charty slobody z roku 1955 sa vo veľkej miere pričinil rodák zo Soweta, nedávno zosnulý nositeľ Nobelovej ceny za mier Nelson Mandela.

A ja som dnes navštívila jeho dom na adrese 8115 Orlando West Soweto – štvrť, ktorá je pre svoju polohu na vŕškoch prezývaná tiež Soweto Beverly Hills. Mandela tu žil desať rokov najprv so svojou prvou ženou Evelyn a neskôr s druhou ženou Winnie. Je to jednoduchý barák s dvomi izbami a malým dvorom. Mandelovi však dostatočne poskytoval pocit domova. V jednom zo svojich výrokov hovorí: „It was the opposite of grand, but it was my first true home of my own and I was mightily proud. A man is not a man until he has a house of his own.“ („Ten dom bol opak veľkého, ale bol to môj prvý skutočný domov a bol som naň náležite pyšný. Človek nie je človekom, pokiaľ nemá svoj vlastný domov“).

Nelson Mandela sa začal politicky angažovať už ako pracujúci baník, keď sa v odboroch zasadzoval za lepšie pracovné podmienky pre baníkov. Pre „klaustrofobicky odolných“ odvážlivcov Johannesburg ponúka exkurzie do skutočných baní, kde si oblečiete skutočný pracovný odev baníkov a v plnej výbave sa spustíte do útrob zeme. Dozviete sa tak viac o tradičných dolovacích metódach baníkov.

Hlavná životná zásluha Nelsona Mandelu spočívala v jeho pozoruhodnej schopnosti udržať búriace sa masy černošského obyvateľstva v mieri a viac-menej pokojnou cestou dosiahnuť prevratnú zmenu v JAR od politiky apartheidu k demokracii.

Záverom mojej dnešnej návštevy Soweta bolo Pamätné múzeum Hectora Pietersona. Veru, neveselé miesto. Cintorín detských obetí národného povstania v Sowete, kedy v júni 1976 povstali školáci v černošských stredných i základných školách proti zavedeniu afrikánskeho jazyka vy výučbe. Afrikánčina bola považovaná za jazyk nepriateľa. Protestný pochod bol násilne potlačený políciou a za obeť padlo oficiálne 176, neoficiálne až 700 detí. Vidíte autentické fotografie demonštrujúcej mládeže a akoby ste v hlave počuli ich ostré výkriky proti nespravodlivosti. V pamäti vám utkvie známa fotografia zastreleného Hectora Pietersona, ktorého nevládne telo nesie Mbuyisa Makhubo utekajúc s nešťastnou sestrou malého Hectora po jeho boku pred hroziacim nebezpečenstvom.

Koniec apartheidu je pripisovaný k roku 1994, kedy Africký národný kongres vyhral multirasové demokratické voľby v JAR a Nelson Mandela sa tak stal prvým černošským prezidentom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?