Po pravej strane sa nachádzajú skôr záhrady, kdežto na ľavej strane je nekonečný rad najrozličnejších palácov a sál, ktoré nesú tie najvznešenejšie názvy, ako Palác rozjímania, Palác mieru a pokoja, ale i Miestnosť spravodlivosti, či Prijímacie sály. Tieto po stranách sa nachádzajúce paláce a sály sú starožitne dobovo zariadené, no nahliadnuť do nich možno len cez veľmi tmavé a špinavé okná. Vstup je umožnený len do niektorých miestností, ktoré sú poňaté ako múzeá s vystavenými exponátmi ako ozdobné ale i úžitkové predmety z nefritu a zo zlata, či autentický nábytok alebo fotografie. Ako Európanka s činskou čelenkou na hlave som budila celkom veľkú poozornosť medzi domácimi, ktorí sa so mnou chceli odfotiť. Rozmýšľam, či pre Číňanov vidieť cudzinca nie je až také obvyklé, alebo či jednoducho chcú mať zaujímavejšie fotky z výletu. No ak mám pravdu povedať, ako som už spomenula, veľa belochov som okolo seba nevidela, tobôž nie cestou v metre. Myslím, že Forbidden City je príjemná vychádzka, ktorá je výnimočná hlavne svojou obrovskou plochou (prívlastok obrovský v súvislosti s Čínou sa nedá vynechať). Treba sa jednoducho dobre obliecť a pohodlne obuť. Čo mi ale spravilo najlepšiu náladu, bola interakcia s okolitými ľuďmi, keď oni mňa alebo ja ich požiadali o odfotenie. Ich reakcie boli vždy veľmi usmievavé, akoby ostýchavé, pri nepodarených pokusoch o spravenie fotky končiace väčšinou smiechom na obidvoch stranách.
Forbidden City - Peking
Sedím uprostred kultúrnej pamiatky Zakázané mesto v hlavnom meste Číny, v Pekingu. Napriek tomu, že vonku mrzne, je tu kopec ľudí. Hlavne Číňanov. Respektíve Aziatov, lebo ja medzi nimi bohužiaľ neviem rozlišovať. Vidím aj zopár cudzincov - Západniarov, ale veľa nie. Zatiaľ som prešla niekoľko levelov, celé mesto je usporiadané v zástupe s postupným vyvyšovaním jednotlivých terás. Všetko v Číne je obrovské. Ulice, cesty, námestia. Až to naháňa strach. Neviem si predstaviť, ako sa ľudia dokážu v takom meste zorienhtovať a žiť v ňom. Myslím tým, ja mám rada veľkomestá, ale čínske mestá sú väčšie než veľkomestá. Neviem, aspoň tak nekonečne na mňa pôsobia. Sú to giganty. Zakázané mesto bol kedysi palác mnohých cisárov. Rozkladá sa na obrovksej ploche a popravde si veľmi neviem predstaviť, že sa tu voľakedy naozaj žilo. Všetko je síce obrovské, ale pusté a prázdne. Skôr si viem predstaviť, že palác slúžil na reprezentatívne účely, na prezentáciu moci a majetku.
