reklama

Ristorante "Il Falchetto" - Via Montecatini, Roma

Milujem Rím. Naozaj. Milujem cestovanie. Preto robím tento job i naďalej. Už síce nie v Al Maha Airlines, išla som s hviezdičkami dolu, ale zato som slobodná. A som v Európe. V mojej najdrahšej a najkrajšej Európe. S úctou a obdivom ku všetkým ostatným miestam na našej planéte. Pracujem pre švajčiarsku leteckú spoločnosť. Dovoľte mi znova upraviť obchodný názov spoločnosti a používať fiktívne meno Fly Switzerland. Človek sa vždy snaží dať veciam vo svojom živote nejaký zmysel. A tak sa aj ja pýtam, prečo robím túto prácu? Ako dlho ju ešte budem robiť? Akosi cítim, že sa ešte nenaplnil pohár. Že tomu celému ešte musím dať nejaký vyšší zmysel. V Campe som bola preto, aby som mohla dostať tento job. Aspoň tak si to ja vysvetľujem, beriem to tak, že to peklo nebolo zbytočné, prešla som ohňom, aby som získala prácu vo Fly Switzerland. Tak to vnímam ja. A potom sú tu chvíle ako táto a ja neriešim absolútne nič. Život ma napĺňa, povznáša... Alebo ma povznáša skôr to víno? Chianti, čo iné v Taliansku? Obsluhuje ma Antonio a Francesco...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Antonio a Francesco mi zároveň robia spoločnosť. Hovoria lámanou angličtinou, ale to je úplne jedno. Sedím v ich reštaurácii "Il Falchetto" - "Jastrab" na Via dei Montecatini, vo vedľajšej budove je Múzeum Fondazione Roma, pýtam sa Antonia: "Sir, what kind of museum is it?", no skôr ako slová mi pomáhajú sa dorozumieť ruky a gestá. Najlepšie urobím, ak tam nabudúce jednoducho zájdem a zistím.

Akurát prechádza okolo chlapík predávajúci ruže. Pýta sa ma, či si nechcem jednu kúpiť. Smejem sa. Možno ma chcel proste iba nejak osloviť. Všetko vidím pozitívne. To víno je silné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A už je tu zase Francesco. Celkom fešák chlap, už postarší, ale keby mal o desať centimetrov viac, bol by to možno aj môj typ. Pýta sa, či si dám dezert. Samozrejme, že si dám dezert. Dávam si tiramisu. Cítim sa tu fakt príjemne. Ich pozornosť nie je vtieravá. Jednoducho hráme hru menom život. Títo ľudia sú jeden druhému otvorení, reagujú spontánne a prirodzene. Muži tu reagujú na ženskú prítomnosť oveľa otvorenejšie. A to vždy každej žene zalichotí. A tak sa usmievam. Celý večer sa usmievam.

To tiramisu je úžasné. Antonio ma informuje, že je čerstvé. Obrovská porcia. Mňam.

Ani neviem, ako som ta tu dnes večer vlastne ocitla. Úplne náhodne som v hoteli stretla rodinu Američanov, ktorí si objednali taxíka do mesta a bolo tam ešte jedno voľné miesto. Nestihla som si z recepcie ani zobrať mapku mesta a už som v taxíku spíkovala s Texasanmi. Napriek tomu som sa v centre Ríma rýchlo zorientovala. Vošla som jedného maličkého hotela a na recepcii bol taký milý recepčný, ktorý mi dal mapku a nakreslil, kde som a odkiaľ mi potom chodí autobus naspäť. Moja nálada stúpala. Žiadne odmerané reakcie. Zakrátko nato som prešla okolo Fontana di Trevi, Panteonu, vynorili sa mi trošku spomienky. Nie som v Ríme prvý krát. Ale život ma dnes unáša veľmi rýchlo dopredu, idem ďalej...

Kristína Gírethová

Kristína Gírethová

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Policy Advisor - Aviation Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu