S tancom okolo sveta

Autor: Kristína Gírethová | 28.4.2016 o 18:25 | (upravené 29.4.2016 o 10:41) Karma článku: 6,13 | Prečítané:  826x

Amerika je úžasné miesto. Drsné, má svoje vlastné tempo, rýchle tempo, rýchly sled udalostí. Američania to o svojej krajine vedia. A dávajú to aj náležite najavo. Sú vo svojom jazyku uvoľnení a sebaistí.

Ich hlasy sú pevné, nižšie položené.

Neospravedlňujú sa za to, že chcú niečo povedať. So vztýčenou hlavou a nahlas to povedia tak, ako si to myslia. Myslím, že to, čo chcem povedať, sám za seba vysvetľuje rozdiel medzi britskou a americkou angličtinou. Zatiaľčo britská angličtina má svojou vznešenosťou niečo z britského snobizmu, americká angličtina je oproti tomu viac pri zemi, arogantne široká vo výslovnosti, široká ako sú široké a rozľahlé americké planiny.

Prednedávnom som čítala v New York Times zaujímavý článok o tom, ako je krása najvyššou formou ľudskej existencie. (International New York Times, p9 OPINION - When beauty strikes/by David Brooks: (voľný preklad) ... Do voľného preskleného priestoru nad supermarketom sa nedávno nasťahovala baletná škola, takže teraz keď prechádzam okolo, vidím cez veľké okná desiatky tanečníkov ako pôvabne a často jednotne vykonávajú jednotlivé cviky. Tento pohľad vie byť zarážajúco nádherný. Neočakávaná krása neúmyselne poukazuje na banálnosť obyčajnej ulice. Táto nádhera mi tiež pripomína jeden svetonázor z omnoho romantickejších čias než sú tie naše. Tento názor vidí krásu ako veľkú, transformačnú vec, ako pravý cieľ umenia a možno civilizácie samotnej. Podľa tohto humanistického názoru len krása môže poraziť usmrcujúce aspekty rutiny, krása vzdeláva emócie a spája nás s večnosťou. ...) David Brooks mi týmto článkom hovoril z duše. Stotožňujem sa s filozofiou, v ktorej napĺňanie duší krásnom je absolútnym životným cieľom.

Možno z tohto dôvodu mi už v detstve tak učaroval balet. Klasický balet na ružových špičkách so saténovými tkaničkami. Absolútna klasika s čistými líniami, dokonalými pózami a neprekonanou estetikou. Svet krehkosti, ktorý je vystavaný na krv potiacej drine.

Baletu som sa začala venovať ako 12-ročná a odvtedy ma vášeň pre tanec už nikdy neopustila. Že sa ale baletu budem môcť venovať aj v dospelom veku som si nemyslela. Nevedela som si predstaviť, ako sa bude dať skĺbiť tanec so zamestnaním. Zürich - mesto, kde práve žijem a tiež práca, ktorú vykonávam, mi však otvorili úplne nové dimenzie.

Keď som v Zürichu objavila otvorené hodiny baletu pre profesionálov v Tanzwerk 101, ktoré sa konajú každý pracovný deň o 2-hej poobede, povedala som si, že za pokus nič nedám. Pôjdem sa tam jednoducho pozrieť a uvidím, či by som sa tam vedela nejako zaradiť.

Neprišlo to hneď samozrejme. Zozačiatku som stávala v posledných radách a skôr som sa snažila byť neviditeľná, lebo som si neverila. Až časom som sa tak povediac "oťukala", spoznala som pedagógov a ostatných tanečníkov a začala som si viac veriť. Dnes stávam v prvej rade a vychutnávam si každú jednu kombináciu od "plié" až po záverečné "port de bras". Vynikajúce pedagogičky Laura Atwood a Lesli Wiesner vytvárajú jedinečnú atmosféru. Myslím, že tam všetci chodíme kvôli tomu pocitu a dobrej nálade, ktorá na hodinách vládne. Korepetítor Casey Crosby a jeho vlastne skomponované tak trochu jazzové skladby dodávajú hodinám na dynamike. Keď treba, vedia byť dramatické, inokedy zase poetické. (K zakúpeniu je CD Opus 2/by Casey Crosby & Laura Atwood - originálna hudba pre hodinu baletu.)

Tak ako som si postupne na hodinách baletu v Zürichu začala viac veriť, časom sa nápad s otvorenými hodinami začal rozmáhať. Začala som rozmýšľať, či by som si nemohla ísť zacvičiť trebárs aj v takom New Yorku, keď som tam na pobyte. "Baletná" kamarátka z Zürichu, ktorá predtým 7 rokov žila v New Yorku, mi odporučila tanečnú školu Steps on Broadway. "Steps? Ok, vyskúšam..." povedala som si. Nepredstavovala som si nič konkrétne. Jednoducho som sa pri mojej najbližšej návsteve New Yorku vybrala červenou líniou 1,2 alebo 3 na Upper West Side s cieľom nájsť na Broadway medzi 74th a 75th školu Steps. Vstup do tejto tanečnej školy, o ktorej legendárnosti som sa dozvedela až neskôr, je viac než nenápadný. Obyčajný nápis na modrej tabuli schovaný medzi debničkami s ovocím a zeleninou susedného supermarketu nič veľké nesľubuje. Keď však zbadáte ľudí, ktorí týmto "zašitým" vchodom vstupujú, vzrušenie začne stúpať. Vytočená chôdza, "baleťácke" tváre, umelecké outfity. Som tu správne!

Vyveziem sa výťahom na tretie poschodie. Zastaralý výťah, vŕzgajúce parkety, tanečné sály so stĺpmi uprostred. Možno práve preto tak kultové miesto. Žiadne moderné nablyšťané sály, žiadne hypermoderné vybavenie. To miesto dýcha čímsi iným. To miesto tvoria ľudia. Vo vzduchu cítiť tvorivú atmosféru. Obsah absolútne prevyšuje formu. 

Stojíte pri tyči pri úvodnom "plié" a váš výhľad tvoria staré americké majestátne budovy zo susedného bloku, lietajúce mestské holuby a žlté newyorské taxíky.

Myšlienka hodiny je pracovať na sebe, dobiť sa pozitívnou energiou a mať radosť sám zo seba. Nikto tu nikoho "nerieši". Hodiny sa môže zúčastniť prakticky ktokoľvek, kto stíha tempo a nezdržiava hodinu. Uvidíte tu ľudí s tými najrôznejšími motiváciami tancovať. Od absolútnych profesionálov, ktorí patria medzi najlepších tanečníkov na svete, až po 70-ročné panie, ktoré si hodinou baletu udržiavajú formu držania tela, či mužov v ružovom celotrikote, ktorí sa pravdepodobne cítia byť ženami a tu si plnia svoj sen, no nikto sa nad tým nepozastavuje. Koniec koncov načo aj? Chce tu niekto byť? Pomáha mu to? Ok. Možno to, že sa môže realizovať na baletnej sále, z neho robí lepšieho človeka.

Každý sa tu sústreďuje sám na seba. Každý tu má cieľ, pre ktorý prišiel a za ním si ide. Nikto sa nenecháva zdržiavať alebo odvádzať pozornosť negatívnou energiou. 

Minulé leto som v New Yorku strávila celý týždeň. Každý deň som chodila na hodiny baletu, ktoré tu bežia počas celého dňa. Prvá začína o 10-tej ráno. Ak vám ušlo metro a máte "spoždění" o 10:30 sa koná ďalšia. A takto to ide celý deň. Nielen, že frekvencia hodín je neuveriteľne hustá, obsadenosť hodín je enormná. Tanečné sály sú doslova natrieskané a musíte sa vlastne tak trochu pretláčať, aby ste si našli miesto. Hodiny začínajú na minútu presne. Profesor otvorí hodinu krátkym pozdravom a ide sa na vec. Hodina sa nikdy nezastavuje. Poznámky a opravy sa dávajú medzi kombináciami. Väčšinou sú korektúry pedagóga všeobecné. Veľa sa chváli a iba občas sa niečo vytkne. Celkový pocit, ktorý potom ako tanečník máte je, že vám to vlastne ide a vyzeráte pri prevádzaní tanečných prvkov dobre, iba kde tu treba niečo technicky opraviť. Tento prístup je uvoľňujúci. Necítite sa byť pod drobnohľadom. Ste viac sám sebou a nebojíte sa toho. Tanečnú kombináciu odtancujete tak, ako ju zvnútra cítite a nehanbíte sa za to. Pozorujete ostatných a zistíte, že niekedy sú to ich malé zlozvyky, ktoré ich robia špecifickými a niečím zaujímavými. A to vám dodá odvahu. Vidíte, ako niekto, kto vôbec nie je perfektný, si užíva hodinu spôsobom sebe vlastným a vy mu tú jeho radosť uveríte, až sa pristihnete, že ten interpret je dobrý svojím nasadením a presvedčením. A vy sa zrazu začnete zbavovať svojich zábran. Veď o nič nejde. Je to iba "open class". Nie je to konkurz, či premiéra nového predstavenia.

New York nie je jediné miesto, kde sa dá chodiť na "ballet open classes". Pamätám si, ako ma na hodine v Green Street Studios v Cambridge (Boston metropolitan area) pedagóg opravoval pri piruetách. Konkrétne mi opravoval chrbát. A jeho rady zabrali, lebo som čisto zatočila trojitú piruetu. A akonáhle som "pristála", celá sála mi zatlieskala. To bol skvelý pocit. Pocit, že ostatní sa tešia za mňa a so mnou.

Či už je to Dance Arts Academy na La Brea Avenue v Los Angeles pod taktovkou Reida Olsona, City Ballet School na Otis Street v San Franciscu alebo Hubbard Street Dance Center v Chicagu, som šťastná a vďačná všetkým "open classes" na celom svete, že vďaka nim môžem byť súčasťou vznešeného sveta klasického baletu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?