New York je viac než len mesto. Je to nabíjačka energie. Nech som po dlhom lete z Európy akokoľvek unavená, na ceste do hotela v autobuse nikdy nezaspím, pretože len čo zočím Manhattan, elektrizujúci náboj tohto ostrova ma doslova nabudí.
V New Yorku poznám jeden bar, kam po večernom prílete rada zájdem na pivo. Volá sa „The Bitter End“. Nachádza sa v Greenwich Village a rok založenia 1961 z neho robí najstarší rock&roll klub v NY City. Originálny koncept tohto podniku spočíva v tom, že sa vovnútri na pozadí klasickej steny z historických červených tehál nachádza malé pódium, na ktorom sa za večer vystriedajú štyri rôzne kapely. Niektorí vystupujúci sú už ostrieľaní profesionáli a iní sa vystúpením v „The Bitter End“ ešte len snažia preraziť. Tak tu vraj bola objavená napríklad dnes veľmi populárna Lady Gaga. Okrem nej tu hrali aj také legendy ako je Bob Dylan, Stevie Wonder či Norah Jones.
Vstupné stojí počas týždňa len päť dolárov, no za to si počas každej jednej šou musíte objednať minimálne dva drinky na osobu. Za štyri pivá počas prvého vystúpenia sme zaplatili 30 dolárov.
Minulý štvrtok sme na javisku v „The Bitter End“ zažili mladučký speváčku Brielle von Hugel, ktorá ako 17-ročná bola jednou zo súťažiacich speváckej súťaže „American Idol“. Sladká Brielle prišla na javisko a maznavým hlasom celému publiku povedala, ako nás všetkých veľmi ľúbi. Svojou neskrývanou naivitou, ktorá k mladosti tak pristane, nás najprv všetkých odzbrojila a následne to spolu s kapelou spoločne odpálili skvelým koncertom.
Po ľúbivej Brielle prišla na javisko kapela „King Noise“, ktorá bola akousi zvláštnou kombináciou relatívne dobre znejúcej kapely obohatenej o dychové nástroje a zdanlivo frustrovaného, po stoličkách skákajúceho speváka s požičanými dámskymi slnečnými okuliarmi. I keď bol jeho hlas trošku podobný Bonovi z U2, akosi sa vôbec nehodil k zvuku kapely, ktorá by sa v istých momentoch štýlovo dala možno prirovnať k nášmu Polemicu.
Taký je „The Bitter End“ . Priestor tu dostane každý, kto si to chce na ostro vyskúšať.
Po hudobnej noci sme sa na druhý deň ráno zobudili do prekrásneho, no zamrznutého rána. Vonkajšia teplota bola na veľmi nízkych -16 stupňoch. Pocitovo však bolo ešte chladnejšie. Zima, pri ktorej vydržíte vonku maximálne 30 minút a začne vám odmŕzať nos, prsty na rukách aj na nohách.
Po sladkých raňajkách v Caffe Bene na rohu 49-tej križujúcej sa s Brodwayom sme sa pri tom nádhernom slnečnom počasí rozhodli vyraziť s kamarátkou, ktorá bola v New Yorku po prvý krát, na Brooklyn Bridge. Cestu sme si vytýčili jasne, líniou F newyorského metra až po York Street. Cesta tam prebehla hladko. Zostúpali sme do pulzujúceho newyorského metra a ani nie za pol hodinu sme sa ocitli v Brooklyne. Tak trochu strašidelnom Brooklyne. A to aj za bieleho dňa.
Po vynorení sa z podzemia sa nám s kamarátkou nepodarilo hneď nájsť ten správny smer k Brooklyn Bridge. Akosi sme sa vydali zlým smerom a v slabo značených brooklynských uličkách sme sa zatúlali. Tak sa začala naša malá Rocky Horror Show...
V to tiché mrazivé ráno sa odrazu ocitáme pri vysokých ošarpaných obytných domoch. Všade naokolo poletujú roztrúsené smeti. Zimné holé konáre tu odvážne stojacich stromov zachytávajú chladným vetrom rozvírené papiere a tak nejak komicky vyzerajú byť tými potrhanými starými novinami ozdobené. A nikde ani vtáčika letáčika. Okná sú zabarikádované kartónami a starým nábytkom, nemôže cez ne prenikať ani lúč svetla. Hlavou mi preletí otázka, kto v tých bytoch asi býva, keď má nedobytne zatarasené všetky okná? Ani jedno nezdobí čipkovaná záclonka, ani na jednom nevidieť fialky na parapete či na čerstvom vzduchu sušiace sa posteľné prádlo. Asi by sa tými lietajúcimi odpadkami rýchlo znova zašpinilo.
Zabočíme doľava, kde nás v tom ľadovom ráne slniečko v závetrí príjemne ohreje. Narazíme na malú záhradku pri vchode do jedného z týchto čudných obytných domov. Tak predsa len tu žijú ľudia s túžbou zveľadiť si okolie, hovoríme si s kamarátkou. Náš komentár sa stáva diskutabilným v momente, keď zočíme strašiaka-bábiku so zle nasadenou čiernou parochňou, ktorá jej strach naháňajúco prevísa cez jej sklenené oči a odhaľuje jej hroznú plešinu. Má to byť záhradný strašiak pre vtáky alebo pre ľudí? Veru, asi pre oboje. Len čierne havrany si zo strašiaka nič nerobia a svojím škaredým krákaním sa nám akoby vysmievali. Toto určite nie je cesta k turistickému bodu Brooklyn Bridge. Musíme sa odtiaľto dostať preč, zhodujeme sa s kamarátkou.
Ani sme netušili, aká bude naša cesta k Brooklyn Bridge nesmierne kľukatá. Popri rozbitých výkladoch a schátralých príbytkoch sa dostávame akoby k prístavným dokom s nejakou elektrárňou nablízku. I keď tu zočíme prvých dvoch ľudí v tejto štvrti, akosi nám toto stretnutie pocit bezpečia nedodá. Ide o dvoch mužov, ktorí v bielych gumených zásterách a s potravinovými igelitovými čiapkami na hlavách nakladajú niečo do veľkých šedých kontajnerov. Nemôžem sa ubrániť predstave, ako si nás na tých elektrických vedeniach oproti stojacej elektrárne do chrumkava usmažia a naše pozostatky obratne zahrabú práve do tých kontajnerov, v ktorých sa teraz prehrabávajú. Asi pozerám príliš veľa akčných filmov! Tak či tak, ani jedna z nás nemá z tohto miesta dobrý pocit. Rozhodneme sa zorientovať sa nanovo. Otáčame mapu a konečne sa vydávame správne k „Walkway to Brooklyn Bridge“.
Narozdiel od Brooklynu je prechádzka Brooklyn Bridgom úplne iný zážitok. Je to tá najhonosnejšia vstupná brána na Manhattan. Starý americký kamenný most z roku 1883 zavesený na oceľových lanách je vychádzkovou trasou pre turistov, ktorí sa chcú pokochať neuveriteľnou mrakodrapovou panorámou mesta New York. Naľavo sa v diaľke hrdo týči Socha slobody, na pravo vidieť Manhattan Bridge. A priamo pred vami „džungľa mrakodrapov“. Vzrušujúci pohľad, to mi môžte veriť!
Snažíme sa s kamarátkou trochu sa pofotiť, no pri tom nehoráznom mraze vám v momente stlačenia spúšte začnú odmŕzať ruky. Až sa tak trochu zdráham opýtať okoloidúcich, či by nás na Brooklynskom moste nezvečnili. Viem, že ich mojou prosbou vystavujem riziku omrzlín. Fúkame si teplý vzduch z úst do rukavíc predtým, než si ich nasadíme a priateľsky zavesené lakeť o lakeť spoločným zážitkom obšťastnené kráčame Manhattanu do náručia...
