Tohto roku bola Air Show vo Švajčiarsku výnimočná. Oslavovali sa až tri jubileá. 100 rokov Luftwaffe - švajčiarskeho vojenského letectva, 50 rokov Patrouille Suisse (akrobatický tím švajčiarskej Air Force so svojimi šiestimi F-5 Tigers) a 25 rokov PC-7 TEAM (ďalší akrobatický tím švajčiarskej Air Force s deviatimi cvičnými lietadlami Pilatus PC-7).
Návštevnosť bola enormná. Takmer 400.000 ľudí sa prišlo pozrieť na letecké predstavenie, ktorého javiskom bola samotná jasno-modrá obloha. Napriek tohtoročnému nevydarenému letu sa počasie počas dvoch víkendov 30.-31. augusta a 6.-7. septembra predsa len umúdrilo a bez dažďa umožnilo návštevníkom vychutnať si celú Air Show v letných teplotách so slnečnými okuliarmi.
Letecká šou bola výstaviskom, múzeom i predajným miestom najrôznejších artefaktov z letectva. Hneď po vstupe vám ako prvé udrelo do očí historické lietadlo Crossair oslepujúce svojou striebornou farbou na páliacom slnku. Crossair je predchodcom dnešnej Swiss International Airlines. Veľkým hitom bol švajčiarsky projekt - solárne lietadlo Solar Impulse 2, ktoré je poháňané len solárnou energiou zachytávanou solárnymi panelmi na dlhočizných úzkych krídlach letúňa. K videniu boli propelery, prúdové lietadlá, tankery, Airbus 380 i helikoptéry. Vo vzduchu sa predviedol napríklad aj švédsky next-generation Gripen E, ktorý Švajčiarsko chcelo zakúpiť, no verejný konkurz bol nakoniec zastavený na základe nesúhlasu obyvateľstva vyjadreného v národnom referende. Úžas vzbudil i nemecký Messerschmitt Me 262, ktorý bol na konci druhej svetovej vojny prvým sériovo vyrábaným prúdovým lietadlom nasadeným do boja.
Pre mňa sa ten pravý Air Show zážitok začal postupne odvíjať, keď sme spoza plota pri Pilatusoch stojacich na tarmacu kývali pilotom v otvorených kokpitoch. Tí jeden po druhom odmanévrovali svoje lietadlá smerom k štartovacej dráhe. Zápach kerozínu vo vetre, chvenie vzduchu rozvibrovaného ohlušujúcimi motormi a akrobatické kúsky odvážnych letcov priamo nad vašimi hlavami akosi zvýšili môj tep. Jeden z manévrov je let pod 180 stupňovým uhlom rovno do výšav, náhle odstavenie motorov a následný voľný pád lietadla. Ja asi veci veľmi prežívam, ale mne sa naozaj zastavil dych až do doby, kedy piloti motory znova naštartovali a dostali svoje mašiny opäť pod kontrolu.
Celkom na konci výstavného areálu sa nachádzala prehliadka bojových lietadiel z rôznych krajín. Vôbec som netušila, že to bude pre mňa zlatý klinec programu. Na pozadí stíhačkám podobných nebezpečných strojov sa zvedavému publiku venovali mladí, veľmi dobre vyzerajúci bojoví piloti a technici. Zrazu som chápala, prečo majú muži tak radi autosalóny s príťažlivými hosteskami sediacimi na ich vysnívaných štvorkolesových tátošoch. Pozerala som sa na tie neuveriteľné lietadlá tak trošku z diaľky, keď sa mi zrazu prihovoril jeden z pilotov. Podpichol ma kvôli mojej šiltovke. Povedal mi: „You have a wrong cap.“ („Máš nesprávnu šiltovku.“). V tej chvíli sa ten atraktívny mladý muž stal mojím Tomom Cruisom. V ušiach mi zaznela titulná pesnička z filmu Top Gun „Take my breath away“. Chcela som duchaplne zareagovať na jeho poznámku, ale pravdu povediac som vôbec nemala potuchy, čo nesedí na mojej šiltovke. Nebola to moja šiltovka, požičala som si ju iba na to popoludnie, keďže tak nesmierne pražilo. Myslela som si, že je asi veľmi stará a škaredá a že by som mala mať novú šiltovku Breitling, ktorú na Air Show ako prezent voľne rozdávali k zakúpenej brožúre Air14 Souvenir Book. Tak trochu červenajúc sa som odpovedala: „I didn´t get a better one.“ („Lepšiu som nezohnala.“). Nato sa mi ten pilot predstavil, že on je z Bostonu a že logo tímu, ktoré som mala na tej šiltovke, patrí bostonskému baseballovému tímu Red Sox. Absolútne sa nevyznám v baseballe, takže som celkom nerozumela o akej súťaži hovorí, keď sa sťažoval, že Red Sox neuspeli. V každom prípade chcel tým celým povedať, že nenosím šiltovku víťaza.
Možno bola jeho pozornosť ku mne súčasťou jeho pracovnej náplne venovať sa návštevníkom, no mne jeho povšimnutie pochopiteľne zvýšilo sebavedomie. Američania by povedali: „That pilot made my day!“ („Ten pilot spravil môj deň“ – mi spravil náladu).
Vznášajúc sa v oblakoch som postúpila k ďalším stanoviskám, keď vtom zbadám celkom nečakane našu slovenskú vlajku. A za ňou stojaci ruský MiG-29. Slovensko malo vskutku zastúpenie na švajčiarskej Air Show 2014 v Payerne. Myslím, že tak ako mňa prekvapila prítomnosť slovenskej reprezentácie, tak prekvapilo našich delegátov moje oslovenie v našej ľúbozvučnej slovenčine. Mala som to šťastie zoznámiť sa s technikom slovenskej bojovej letky Marekom, ktorý ma veľmi ochotne a tak trochu protekčne prepašoval predbehnúc šóru čakateľov na obhliadku lietadla. Dostala som zaujímavý výklad k vonkajšej časti lietadla MiG-29 ako napríklad, kde lietadlo načerpáva vzduch do motorov, kde sa skrýva pristávací brzdiaci padák alebo kde sa nachádzajú trysky motorov, ktoré sa pri zvyšovaní rýchlosti viac a viac zužujú. Dozvedela som sa tak, že MiG je skratka mien jeho ruských tvorcov Mikojan i Gurevič. Nakoniec som si po rebríku mohla vystúpiť aj do dvoj-miestneho tesného kokpitu a nazrieť na ovládací panel. Zistila som tiež, že piloti na prekonávanie veľkých gravitačných tlakov používajú špeciálne nafukovacie nohavice. Nohavice sú napojené hadičkou k prístroju, ktorý meria tiažové zrýchlenie G. Tieto sa v prípade veľkého zvýšenia G-síl nafúknu, čím tlačia na pilotove nohy a pomáhajú tak udržať jeho krv v hornej časti tela. Zabránením stečeniu krvi do pilotových nôh sa predchádza čiastočnej strate zraku a sluchu až stratám vedomia. MiG-29 je vraj po aerodynamickej stránke dosiaľ neprekonané lietadlo. Síce presne neviem, čo to znamená, ale na istý pocit slovenskej pýchy to bola postačujúca informácia.
Ani zďaleka nie som technický typ a popravde som sa trošku obávala, že budem len pasívny účastník Air Show 2014 v Payerne. Na moje veľké prekvapenie sa Air Show 2014 v Payerne so svojími neuveriteľne riskantnými vzdušnými choreografiami doprevádzanými dunejúcou rockovou hudbou vojenských hudobných skupín vyvinula celkom inak. Vďaka sympatickým pilotom z celého sveta a vďaka našej slovenskej reprezentácii sa náhle zmenila na ženský sen nesúci meno Top Gun.
