Kaviareň Pushkin

Autor: Kristína Gírethová | 21.11.2013 o 17:36 | (upravené 21.11.2013 o 17:54) Karma článku: 9,01 | Prečítané:  729x

Moskva sa dá zažiť na veľa spôsobov. Môžete ju vidieť ako hlavné mesto bývalého Sovietskeho zväzu s celou jej typickou sídliskovou socialistickou výstavbou, všade ešte stále jazdiacimi dymiacimi žigulákmi a nepohostinným, neusmievajúcim sa, anglicky nehovoriacim personálom. V Rusku vraj panuje presvedčenie, že iba blázon sa bezdôvodne usmieva.   Moskvu môžete zažiť aj ako bielu krajinu s treskúcou, pod kožu lezúcou zimou, kedy sa vám vynorí v pamäti scéna z rozprávky Mrázik: „Je ti teplo dievčatko?“ Najkrajšia však bola Moskva pre mňa včera, keď som v kaviarni Pushkin mala akoby rozprávkovú možnosť preniesť sa v čase do ruskej šľachtickej histórie.

 Kristina Girethova

Keď vystúpite z neskutočne rýchleho, ale aj extrémne hlučného moskovského metra na stanici Teatralnaya, prvé, čo vás uvíta, je pohľad na Boľšoj teatr. Obrovská biela historická budova, pred ktorou sa vyníma socha štvorzáprahu rozohnaných koní, pôsobí jednoducho a čisto. Ideálne by som si predstavovala, že tu po zážitkoch, ktoré ma ešte len mali očakávať, nájde môj ruský rozprávkový deň koniec, uvidiac veľký boľšoj balet z prvej rady, oblečená v nóbl róbe, obklopená samou eleganciou a dojatá výkonom umelcov. Lístky sú však beznádejne vypredané a navyše ešte aj nedostupne drahé. Aspoň mám dôvod sa do Moskvy znova vrátiť.

Moja včerajšia trasa sa začala v nákupnom centre TSUM (Tsentralnyi Universalnyi Magazin). Popravde sme sa tam ocitli kvôli kolegyni, ktorá si v suteréne sa nachádzajúcom supermarkete chcela kúpiť delikátny ražný destilát Polugar, ktorý sa po 120 ročnej odmlke znova začal vyrábať podľa tradičného ruského receptu a je vďaka svojej jemnučkej chuti novým symbolom ruskej národnej pýchy. A tam sa to celé začalo. Vlastne sa mi ani nechcelo veriť, že som v supermarkete. Početný personál vzorne oblečený do slušivých uniform, neuveriteľne ukážkovo usporiadané regály, všetko dokonalo čisté, na obchod s potravinami až nedosiahnuteľne čisté. Pozorujúc nakupujúce ženy v topánkach s minimálne desať centimetrovými opätkami a platformami, silno voňajúce po luxusných parfémoch, ktoré o poschodie vyššie ponúkajú predavačky oblečené vo večerných toaletách s plným make-upom a bezchybnými frizúrami, usudzujem, že sem asi bežní smrteľníci svoje denné nákupy robiť nechodia.

V podobnom duchu sa nesie nákupné centrum GUM (Glavnyi Universalnyi Magazin), ktoré sa nachádza priamo na Červenom námestí a ktoré je okrem svojej prekrásnej zimnej vysvietenej fasády výnimočné tiež svojou presklenou zaoblenou strechou. Táto pôsobí krehko, no je skonštruovaná tak, aby dokázala odolávať ťažkým a častým snehovým nádielkam.

Ak sa vydáte uličkami poza Boľšoj teatr po ulici Kuznetsky most, zabočíte vpravo na ulicu Boľšoj Dmitrovka a potom doľava na Stoleshnikov pereulok alebo ďalej na Glinischevsky pereulok, prídete na širokú a rušnú Tverskaya ulicu. Možno budete prekvapení, ako reprezentatívne a exkluzívne táto časť mesta pôsobí. Pešie zóny  sú nanovo vydláždené, všade vysadené stromy, lavičky lákajúce posedieť si, keby len nebola taká zima. Všetky domy v historickom centre Moskvy sú krásne zrekonštruované alebo sa práve nachádzajú pod lešením, námestiam dominujú autoritatívne sochy ruských velikánov, lukratívne umiestnené obchody s ruskými kožušinami sú plné nákupuchtivých turistov. Keď budete pokračovať hore Tverskaya ulicou, dostanete sa až k soche autora Eugena Onegina – veľkého romantického spisovateľa Alexandra Pushkina. A práve tu na sa na Tverskoy Bulvár nachádza nižšia staroružová budova z 18. storočia, ktorá sa v noci rozsvieti tisíckami malých svetielok visiacimi zo strechy na zelených káblikoch. Rozhodne by nemala ujsť vašej pozornosti, inak by ste si prepásli šancu ocitnúť sa náhle akoby v historickom filme z čias cárskeho Ruska. Vitajte v kaviarni Pushkin.

Pri dverách vás privíta livrejovaný portier. Navedie vás ku garderóbe, ktorá sa nachádza o poschodie nižšie v poloprítmí tmavočervených ťažkých kobercov. Aj personál v šatni je v náležitej uniforme a po prevzatí vašeho kabátu, s ktorého vyzliekaním vám džentlmensky pomôže, vám garderobiér do ruky vloží kupón s ozdobne vygravírovaným číslom vášho vešiaka. Pôsobivé detaily!

Pri vstupe do reštaurácie na vás pri vysokom a úzkom pulte na ľavej strane čaká úslužný concierge, ktorý pre vás nájde vhodný stôl, ku ktorému vás odprevadí a usadí vás. Krátko na to sa pri vás diskrétne objaví váš hlavný čašník a hostina sa môže začať. Jeho pomocníci sa postarajú o to, aby vaša kabelka neležala bokom na zemi prinesúc malý starožitný štokrlík, ktorý má poslúžiť na jej odloženie. Poriadne sa poohliadnem po celej reštaurácii a s obdivným úžasom zisťujem, že všetko, čo tu vidím, je starožitné a vzácne. Celá kaviareň Pushkin je vlastne starožitnosť sama! Ešte aj toalety sú starožitné. Dobové mydelničky, umývadlá, zrkadlá, retiazky na splachovanie, dvere kabínok.

Pri našom okrúhlom stole sa blízko nachádza starý čierny mriežkovaný výťah. Ani vo sne by mi nenapadlo, že jeho dvere sa budú dať naozaj otvoriť, že do neho ľudia skutočne nastúpia a vyvezú sa ním na horné poschodie.

V kaviarni Pushkin nie je nič „hračkárske“. Všetky rekvizity sa naozaj používajú a na oko iba dekoratívne atrapy vás prekvapia tým, že plne fungujú.

Pôvodne barokový dom bol postavený v 18. storočí petrohradským šľachticom, ktorý slúžil na dvore cárovnej Kataríny II. V polovici 19. storočia dom odkúpil nemecký aristokrat, ktorý na prízemí otvoril lekáreň a na poschodí zriadil knižnicu. Keď francúzsky šansoniér Gilbert Becaud naspieval pieseň „Nathalie“ (http://www.youtube.com/watch?v=asAepCRxpek) , v ktorej poeticky spomína Café Pushkin, nemal tým na mysli žiadne konkrétne miesto v Moskve. No vďaka vysokej popularite šansónu „Nathalie“, ľudia navštevujúci Moskvu začali túto imaginárnu kaviareň vyhľadávať. A tak sa v roku 1999, 4. júna A. K. Dellos rozhodol právu tu túto kaviareň otvoriť. Slávnostné otvorenie sprevádzala slávna pieseň „Nathalie“ spievaná samotným Gilbertom Becaudom.

Objednám si veľkú porciu znamenitého boršču a na pitie ruský čaj so zvláštnym ruským medom, ktorý svojou akosťou pripomína karamel a farbou horčicu. Všetko je grandiózne servírované s puncom starých čias. V miestnosti by sa kľudne mohla zjaviť Anna Karenina so svojím milencom Alexejom Vronským a bez dorábania akýchkoľvek kulís by sa mohlo začať nakrúcanie. Po jedle výborne padne šálka horúceho ruského nápoja Sbitien (červené varené víno s medom a bylinkami). A to všetko ešte navyše za živého hudobného sprievodu husľového tria hrajúceho tie najkrajšie klasické melódie. Absolútny kultúrne - gastronomický zážitok!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?