Ristorante "Il Falchetto" - Via Montecatini, Roma

Autor: Kristína Gírethová | 7.10.2012 o 16:05 | (upravené 7.10.2012 o 18:31) Karma článku: 8,37 | Prečítané:  780x

Milujem Rím. Naozaj. Milujem cestovanie. Preto robím tento job i naďalej. Už síce nie v Al Maha Airlines, išla som s hviezdičkami dolu, ale zato som slobodná. A som v Európe. V mojej najdrahšej a najkrajšej Európe. S úctou a obdivom ku všetkým ostatným miestam na našej planéte. Pracujem pre švajčiarsku leteckú spoločnosť. Dovoľte mi znova upraviť obchodný názov spoločnosti a používať fiktívne meno Fly Switzerland. Človek sa vždy snaží dať veciam vo svojom živote nejaký zmysel. A tak sa aj ja pýtam, prečo robím túto prácu? Ako dlho ju ešte budem robiť? Akosi cítim, že sa ešte nenaplnil pohár. Že tomu celému ešte musím dať nejaký vyšší zmysel. V Campe som bola preto, aby som mohla dostať tento job. Aspoň tak si to ja vysvetľujem, beriem to tak, že to peklo nebolo zbytočné, prešla som ohňom, aby som získala prácu vo Fly Switzerland. Tak to vnímam ja. A potom sú tu chvíle ako táto a ja neriešim absolútne nič. Život ma napĺňa, povznáša... Alebo ma povznáša skôr to víno? Chianti, čo iné v Taliansku? Obsluhuje ma Antonio a Francesco...

Antonio a Francesco mi zároveň robia spoločnosť. Hovoria lámanou angličtinou, ale to je úplne jedno. Sedím v ich reštaurácii "Il Falchetto" - "Jastrab" na Via dei Montecatini, vo vedľajšej budove je Múzeum Fondazione Roma, pýtam sa Antonia: "Sir, what kind of museum is it?", no skôr ako slová mi pomáhajú sa dorozumieť ruky a gestá. Najlepšie urobím, ak tam nabudúce jednoducho zájdem a zistím.

Akurát prechádza okolo chlapík predávajúci ruže. Pýta sa ma, či si nechcem jednu kúpiť. Smejem sa. Možno ma chcel proste iba nejak osloviť. Všetko vidím pozitívne. To víno je silné.

A už je tu zase Francesco. Celkom fešák chlap, už postarší, ale keby mal o desať centimetrov viac, bol by to možno aj môj typ. Pýta sa, či si dám dezert. Samozrejme, že si dám dezert. Dávam si tiramisu. Cítim sa tu fakt príjemne. Ich pozornosť nie je vtieravá. Jednoducho hráme hru menom život. Títo ľudia sú jeden druhému otvorení, reagujú spontánne a prirodzene. Muži tu reagujú na ženskú prítomnosť oveľa otvorenejšie. A to vždy každej žene zalichotí. A tak sa usmievam. Celý večer sa usmievam.

To tiramisu je úžasné. Antonio ma informuje, že je čerstvé. Obrovská porcia. Mňam.

Ani neviem, ako som ta tu dnes večer vlastne ocitla. Úplne náhodne som v hoteli stretla rodinu Američanov, ktorí si objednali taxíka do mesta a bolo tam ešte jedno voľné miesto. Nestihla som si z recepcie ani zobrať mapku mesta a už som v taxíku spíkovala s Texasanmi. Napriek tomu som sa v centre Ríma rýchlo zorientovala. Vošla som jedného maličkého hotela a na recepcii bol taký milý recepčný, ktorý mi dal mapku a nakreslil, kde som a odkiaľ mi potom chodí autobus naspäť. Moja nálada stúpala. Žiadne odmerané reakcie. Zakrátko nato som prešla okolo Fontana di Trevi, Panteonu, vynorili sa mi trošku spomienky. Nie som v Ríme prvý krát. Ale život ma dnes unáša veľmi rýchlo dopredu, idem ďalej...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?